Vedomie je najbližšia a zároveň najtajomnejšia vec, ktorú poznáme. Každý človek vie, aké je to cítiť bolesť, vidieť červenú, počuť hudbu či prežívať radosť. A predsa – nikto nevie vysvetliť, prečo tieto vnútorné skúsenosti existujú. Filozof David Chalmers to nazval ťažkým problémom vedomia. Je to otázka, ktorá odhaľuje hranice neurovied, filozofie aj umelej […]

Filozofické dejiny nie sú len sledom systémov, ale aj sledom radikalizácií. Myšlienky, ktoré začínajú ako opatrné hypotézy, sa v rukách ďalších mysliteľov menia na odvážne tvrdenia – a niekedy až na extrémy. Jednou z najzaujímavejších línií tohto vývoja je cesta od Berkeleyho idealizmu cez Schopenhauerovu metafyziku vôle a Nietzscheho vôľu k moci až po Klímov […]

Ladislav Klíma je jednou z najradikálnejších a najnezaraditeľnejších postáv stredoeurópskej filozofie. Jeho egosolizmus – extrémna forma subjektivizmu, v ktorej jediné skutočné je moje Ja – predstavuje vrcholnú podobu myšlienkového smeru, ktorý začali Schopenhauer a Nietzsche. Klíma ich však neprekonáva v systematickosti či vplyve, ale v radikalite, dôslednosti […]

Ladislav Klíma, český filozof a spisovatel, v díle Svět jako vědomí a nic (1904, s předmluvou z roku 1922) představuje svou radikální metafyziku, která staví na absolutním subjektivismu. V předmluvě reflektuje vývoj svého myšlení od raného, nietzscheánsky ovlivněného textu k dospělému egosolismu, kde se Bůh ztotožňuje s vlastním „já“ – nejvyšší […]

Predstavte si svet, kde AI tisíckrát prevyšuje ľudskú inteligenciu – buď ako záchranca civilizácie, alebo ako jej koniec. Tento článok analyzuje optimistické aj pesimistické scenáre superinteligentnej AI (AGI/ASI), inšpirované prácami Nicka Bostroma a Eliezer Yudkowskyho, s ohľadom na filozofické a praktické implikácie pre nás všetkých. Pozývam vás preskúmať, či […]

Čas je jednou z najzáhadnejších dimenzií našej existencie, neviditeľný prúd, ktorý formuje všetko, čo prežívame. Filozofická úvaha o ňom nás núti zamyslieť sa nad jeho podstatou – či je objektívnou realitou, alebo len ilúziou našej mysle. Podstata času v histórii filozofie Od staroveku filozofi hľadali odpoveď na otázku, čo čas vlastne je. Platón ho chápal ako […]

Metafyzika skúma bytie ako také a posledné princípy reality – to, čo presahuje empiricky pozorovateľný svet. Pochádza z Aristotela („po fyzike“) a zameriava sa na prvú substanciu, Boha či zmysel existencie. Klasická metafyzika hľadá univerzálne zákony: substancia vs. akcidencie, príčinnosť, možnosť vs. skutočnosť. Aristoteles študoval entelechiu; […]

Pozitivizmus je filozofický smer, ktorý obmedzuje poznanie na pozorovateľné fakty a overiteľné zákony. Odmieta metafyziku, teológiu a špekulácie o neviditeľných príčinách ako nevedecké a bezvýznamné. Zameriava sa výlučne na empirické dáta získané cez zmysly a experimenty. […]

Agnostická filozofia predstavuje postoj, ktorý uznáva, že niektoré otázky – najmä metafyzické či teologické, ako existencia Boha – sú pre ľudský rozum nedostupné. Tento smer, ktorý nie je ani potvrdením, ani popieraním týchto právd, zdôrazňuje hranicie vedomia a skeptický […]

Solipsizmus, filozofia tvrdiaca, že jediná istá realita je vlastné vedomie jednotlivca, nie je v súčasnej filozofii akceptovaný ako relevantná pozícia. Vníma sa ako extrémny subjektívny idealizmus, ktorý väčšina analytických aj kontinentálnych mysliteľov odmieta pre svoju logickú neudržateľnosť. Hoci slúži ako užitočný myslenkový experiment, chýba mu praktická aj […]