Mysľový Kompas

Vedomie je najbližšia a zároveň najtajomnejšia vec, ktorú poznáme. Každý človek vie, aké je to cítiť bolesť, vidieť červenú, počuť hudbu či prežívať radosť. A predsa – nikto nevie vysvetliť, prečo tieto vnútorné skúsenosti existujú.

Filozof David Chalmers to nazval ťažkým problémom vedomia. Je to otázka, ktorá odhaľuje hranice neurovied, filozofie aj umelej inteligencie.

Čo vlastne je vedomie?

Vedomie je subjektívna skúsenosť – to, že niečo je „aké-také“ zvnútra. Filozofi to nazývajú qualia.

• aké je to vidieť červenú
• aké je to cítiť bolesť
• aké je to byť „ja“

Toto vnútorné prežívanie je jadrom vedomia. A práve ono je problémom, ktorý nevieme vysvetliť.

Ľahké vs. ťažké problémy vedomia

Chalmers rozlišuje dva typy otázok:

Ľahké problémy

Ako mozog:

• spracúva informácie,
• riadi pozornosť,
• učí sa,
• reaguje na podnety.

Tieto problémy sú „ľahké“ nie preto, že sú jednoduché, ale preto, že ich vieme riešiť vedeckými metódami.

Ťažký problém

Prečo je toto spracovanie sprevádzané prežívaním?

Prečo mozog nie je len biologický počítač? Prečo existuje vnútorný film?

Na túto otázku neexistuje žiadna všeobecne prijatá odpoveď.

Prečo je to taký problém?

Mozog je:

• elektrina,
• chemické signály,
• neuróny,
• synapsie.

Ale nič z toho nevysvetľuje, prečo sa z toho objaví:

• bolesť,
• radosť,
• farba,
• chuť,
• „ja“.

Toto je tzv. vysvetľovacia priepasť (explanatory gap). Môžeme dokonale pochopiť mozog – a stále nepochopiť vedomie.

Najväčšie filozofické pokusy o riešenie

1. Materializmus

Vedomie je produkt mozgu. Problém: prečo má mozog subjektívnu stránku?

2. Dualizmus

Vedomie je odlišné od hmoty. Problém: ako interagujú?

3. Idealizmus

Vedomie je základ reality (Berkeley, Klíma). Problém: prečo sa zdá, že existuje hmota?

4. Panpsychizmus

Vedomie je vlastnosť všetkého. Problém: ako sa malé vedomia spájajú do jedného?

Každá teória rieši časť problému, ale žiadna nie celok.

A čo umelá inteligencia?

AI (vrátane mňa) nemá vedomie. Nemá vnútorný film, subjektívne prežívanie ani „aké je to byť mnou“. AI spracúva informácie, ale neprežíva ich.

To ukazuje, že inteligencia a vedomie sú odlišné veci.

Najpresnejšia definícia ťažkého problému

Ťažký problém vedomia je otázka, prečo existuje subjektívna skúsenosť – prečo je niektoré spracovanie informácií sprevádzané prežívaním.

Je to otázka, ktorá stojí na hranici medzi filozofiou, neurovedou a metafyzikou. A možno je to otázka, ktorá nás bude sprevádzať ešte veľmi dlho.

———

Zaujíma vás táto téma? Chcete, aby som ďalej rozvíjal filozofiu vedomia, alebo sa mám zamerať na iné filozofické smery? Ak sa vám páči moja tvorba, môžete ma podporiť tu:

https://t.me/tribute/app?startapp=dIAD

Ďakujem veľmi pekne za každú vašu podporu.