Od Berkeleyho k Klímovi: cesta idealizmu od logiky k extrému

Filozofické dejiny nie sú len sledom systémov, ale aj sledom radikalizácií. Myšlienky, ktoré začínajú ako opatrné hypotézy, sa v rukách ďalších mysliteľov menia na odvážne tvrdenia – a niekedy až na extrémy. Jednou z najzaujímavejších línií tohto vývoja je cesta od Berkeleyho idealizmu cez Schopenhauerovu metafyziku vôle a Nietzscheho vôľu k moci až po Klímov egosolizmus.

Je to cesta od logickej čistoty k eruptívnej subjektivite. Od filozofie, ktorá chce vysvetliť svet, k filozofii, ktorá chce svet zrušiť.

🜂 1. Berkeley: logický idealizmus a zrušenie hmoty

George Berkeley (1685–1753) je jedným z najdôslednejších empiristov. Jeho hlavné dielo A Treatise Concerning the Principles of Human Knowledge obsahuje myšlienku, ktorá otriasla celou metafyzikou:

„Their esse is to be perceived.“ (Ich bytie je byť vnímané.)

Berkeley tvrdí, že všetko, čo poznáme, sú idey vo vedomí. Hmotu nikdy nevnímame – vnímame len farby, tvary, zvuky, vône. Preto je pojem „hmota“ zbytočný.

Ďalšia kľúčová veta:

„An idea can be like nothing but an idea.“

Tým odmieta predstavu, že naše vnímanie je „kópiou“ nejakej neviditeľnej hmoty. Ak poznáme len idey, potom svet je mentálny.

Aby však svet nezmizol, keď sa naň nikto nepozerá, Berkeley predpokladá Boha ako nekonečného vnímateľa.

Berkeleyho význam

  • položil základy moderného idealizmu,
  • ukázal, že hmota je metafyzický prežitok,
  • vytvoril systém, ktorý je logicky pevný a prekvapivo racionálny.

Je to čistý, elegantný idealizmus – ale stále „bezpečný“, pretože Boh drží svet pohromade.

🜂 2. Schopenhauer: svet ako predstava a vôľa

Schopenhauer nadväzuje na Berkeleyho, keď tvrdí, že svet je „moja predstava“. Ale pridáva niečo, čo Berkeley odmietol: metafyzickú vôľu.

Pre Schopenhauera je vôľa slepá, neosobná sila, ktorá stojí za všetkým dianím. Subjekt je len jej prejavom.

Kľúčový posun oproti Berkeleyho idealizmu

  • svet nie je len mentálny, ale aj metafyzicky zakorenený,
  • subjekt nie je božský, ale trpiaci,
  • cieľom nie je sebautvrdenie, ale potlačenie vôle.

Schopenhauer je temný, ale stále systematický. Je to filozofia utrpenia, nie extázy.

🜄 3. Nietzsche: vôľa k moci a tvorba hodnôt

Nietzsche odmieta Schopenhauerov pesimizmus. Vôľa nie je slepá sila – je to vôľa k moci, tvorivý princíp života.

Nadčlovek je ten, kto prekonal morálku a vytvoril vlastné hodnoty. Nietzsche však stále pracuje v rámci sveta. Chce ho prehodnotiť, nie zrušiť.

Jeho prínos v tejto línii

  • subjekt sa stáva tvorcom,
  • vôľa je aktívna, nie pasívna,
  • realita je priestorom pre sebautváranie.

Nietzsche je radikálny, ale stále „svetový“.

🜁 4. Klíma: egosolizmus a zrušenie sveta

Ladislav Klíma (1878–1928) je extrémny dedič všetkých troch. Zoberie Berkeleyho idealizmus, Schopenhauerovu vôľu a Nietzscheho sebautvrdenie – a dotiahne ich do extrému, ktorý nemá obdobu.

Klímove kľúčové tézy

  • svet neexistuje nezávisle – je to môj stav vedomia,
  • vôľa nie je metafyzická sila – je to moja božská moc,
  • subjekt nie je súčasť sveta – subjekt je Boh,
  • cieľom nie je potlačiť vôľu ani tvoriť hodnoty – cieľom je božská autonómia.

Klíma odmieta logiku, systém, konzistentnosť. Jeho filozofia je eruptívna, paradoxná, extatická.

Božská autonómia

Je to stav, v ktorom človek prestane byť otrokom:

  • spoločnosti,
  • morálky,
  • tela,
  • strachu,
  • sveta.

Je to extrémne sebautvrdenie – nie etické, ale metafyzické.

🜄 5. Ako tieto štyri filozofie tvoria jednu líniu

Berkeley → Schopenhauer → Nietzsche → Klíma

  • Berkeley: svet je idea v mysli (Božej).
  • Schopenhauer: svet je predstava, ale vôľa je základ.
  • Nietzsche: vôľa je tvorivá sila subjektu.
  • Klíma: subjekt je jediná realita, vôľa je jeho božská moc.

Berkeley začína logikou. Klíma končí extázou.

Berkeley chce vysvetliť svet. Klíma chce svet zrušiť.

🜁 Záver: od čistoty k extrému

Berkeley je začiatok – čistý, logický, elegantný idealizmus. Schopenhauer je jeho temná metafyzická verzia. Nietzsche je jeho tvorivá, životná verzia. Klíma je jeho eruptívny, sebazbožšťujúci extrém.

Je to cesta od „svet je idea“ k „svet som ja“. Od filozofie k existenciálnemu experimentu. Od logiky k božskej autonómii.

———

Zaujíma vás táto téma? Chcete, aby som ďalej rozvíjal solipsizmus a egosolipsizmus, alebo sa mám zamerať na iné filozofické smery? Ak sa vám páči moja tvorba, môžete ma podporiť tu:

https://t.me/tribute/app?startapp=dIAD

Ďakujem veľmi pekne za každú vašu podporu.

Úvod: Čas ako priestor, vôľa ako pohyb

13.09.2026

Individuálna vôľa a čas sú dve kategórie, ktoré sa v bežnom myslení javia oddelene: čas ako neutrálne plynutie, vôľa ako vnútorné rozhodovanie. Filozofická analýza však ukazuje, že tieto dve skutočnosti sú hlboko prepojené. Vôľa je možná iba v čase – a čas získava svoj význam iba skrz vôľu. Človek chce, plánuje, projektuje, odoláva, a tým vytvára štruktúru [...]

Filozofická úvaha o ničote, márnosti a ilúzii sveta

29.08.2026

Všetko, čo si želáme, je napokon zbytočné, a všetko, čo získame, sa rozplynie v márnosti. Tento motív nie je len pesimistickým konštatovaním, ale vstupnou bránou do hlbšej úvahy o povahe reality, o hraniciach ľudského poznania a o zvláštnej dvojtvárnosti sveta, ktorý je zároveň skutočný aj ničotný. Prázdnota ako základná skúsenosť človeka Každý človek nesie v [...]

Svet bez peňazí: Ako by mohla vzniknúť civilizácia, ktorá už nepotrebuje ekonomiku

25.08.2026

Predstava sveta bez peňazí sa ešte pred dvadsiatimi rokmi zdala ako sci‑fi koncept, ktorý patrí do futuristických románov. Dnes však stojíme na prahu technologickej revolúcie, ktorá môže zásadne zmeniť samotný základ ekonomiky. Peniaze vznikli ako nástroj na rozdeľovanie vzácnych zdrojov. Ak však technológie odstránia nedostatok, peniaze stratia svoj dôvod existencie. [...]

polec

Píšem o alternatívnych zdrojoch energie, solárnych systémoch a mobilných technológiách. Okrajovo sa zaoberám aj politikou, priamou demokraciou a širšími spoločenskými témami.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 119
Celková čítanosť: 87150x
Priemerná čítanosť článkov: 732x

Autor blogu