Mysľový Kompas

Privatizácia Východoslovenských železiarní (VSŽ) v 90. rokoch patrí medzi najväčšie ekonomické fiaská slovenskej transformácie. Za vlády Vladimíra Mečiara sa strategický podnik dostal do rúk súkromníkov za zlomok hodnoty prostredníctvom dlhových akcií a politického vplyvu HZDS. Proces sprevádzalo tunelovanie, ktoré viedlo k konkurzu v roku 2001 a predaju americkému U.S. Steel Košice.

Kto bol Alexander Rezeš?

Alexander Rezeš (1948–2002), inžinier z Oborína, bol kľúčovou postavou VSŽ už od 80. rokov. Ako nominant HZDS sa stal riaditeľom, podnikateľom a dokonca ministrom dopravy v Mečiarovej tretej vláde (1994–1998). Spolu s rodinou (syn Július) a partnermi vytvoril sieť firiem ako Manager s.r.o., čím ovládli polovicu akcií VSŽ do roku 1996. Rezeš bol aj prezidentom futbalových klubov 1. FC Košice a AC Sparta Praha, čo podčiarkuje jeho vplyv.

Chronológia kontroverznej privatizácie

Proces sa začal kupónovou privatizáciou v rokoch 1991–1992, kedy investičné fondy získali časť akcií. V roku 1994 Mečiarova vláda schválila priamy predaj 9,52% akcií firme Manager s.r.o., založenej v deň tendra, výmenou za dlhy. Postupne Rezešovci pridali ďalšie podiely cez Hutník a.s. (15%) a dosiahli takmer 47% akcií spoločne s U.S. Investment (33%). Po voľbách v 1998 Dzurindova vláda zaviedla nútenú správu kvôli explodujúcim dlhom v miliardách Sk.

Tunelovanie a škandály

VSŽ sa stali bankomatom pre súkromníkov: fiktívne rekonštrukcie (napr. budova na Jégeho ulici v Bratislave cez Ferrost), luxusné nákupy (26 áut za cenu 100 bytov) a manipulácia tendrov. Dlh narastal dramaticky, firma sa dostala do krízy. Rezeš čelil obvineniam z korupcie, no súdy ho oslobodili v roku 2011; exšéf košického HZDS dostal podmienečný trest v 2018.

Konkurz a odkaz U.S. Steel

V roku 2000 hutnícka časť VSŽ kúpila americká U.S. Steel Košice za približne 400 miliónov USD, čo kritici považujú za podhodnotené. Štát stratil miliardy Sk, Rezešovci však získali hotely a majetok v hodnote 1,4 miliardy Sk. Dnes U.S. Steel Košice (od 2023 pod Nippon Steel) zostáva najväčším výrobcom ocele na Slovensku, no kauza VSŽ ilustruje riziká politizovanej privatizácie bez nezávislého dohľadu.

Tento prípad symbolizuje éru 90. rokov, kde politika víťazila nad ekonomikou a štátny majetok sa rozkrádal na úkor budúcnosti.

U.S. Steel Košice pod Nippon Steel: Nová éra po privatizácii VSŽ

Nástupca VSŽ, U.S. Steel Košice, je od júna 2025 v rukách japonského oceliarskeho giganta Nippon Steel Corporation po akvizícii celej U.S. Steel za 14,9 miliardy USD (schválenej Donaldom Trumpom s „zlatou akciou“ USA). Košická fabrika zostáva kľúčovou súčasťou, s príchodom japonských manažérov a plánmi na modernizáciu.

Aktuálny stav vlastníctva

Nippon Steel dokončil prevzatie v júni 2025; sľúbil investície 11 miliárd USD do U.S. Steel do 2028, vrátane Košíc. V januári 2026 bola vyhlásená štrajková pohotovosť, no prevádzka pokračuje ako najväčší zamestnávateľ východného Slovenska (vyše 11 000 zamestnancov).

Riadenie a manažment

• Prezident/CEO U.S. Steel Košice: Nie je verejný špecifický menovaný pre 2026; japonskí manažéri už pôsobia (napr. Isao Takenami ako viceprezident pre stratégiu, Takehiko Odamura pre marketing, Toshiaki Takamatsu pre technológie).
• Materská štruktúra: Pod Nippon Steel vedením (predseda Eiji Hashimoto); lokálne vedenie sa integruje s japonskými expertmi na stratégiu a prevádzku.

Nippon analyzuje budúcnosť huty; ohrozené nie sú pracovné miesta, ale chýbajú detaily o investíciách v Košiciach.

Štrajková pohotovosť: Spor o mzdy a pracovný čas

Štrajková pohotovosť v U.S. Steel Košice bola vyhlásená 12. januára 2026 Radou odborov OZ KOVO po ôsmich neúspešných kolách kolektívneho vyjednávania o novej podnikovej kolektívnej zmluve (predchádzajúca skončila 31. decembra 2025). Ide o signál pripravenosti na štrajk, nie samotný štrajk.

Hlavné sporné body

Odbory nesúhlasia s tromi kľúčovými návrhmi zamestnávateľa:

• Navýšenie týždenného pracovného času z 35,5 na 37,5 hodiny (výnimka len pre rizikové pozície).
• Neochota zvýšiť tarifné mzdy pre rok 2026.
• Obmedzenie benefitov a nedostatok záruk na zamestnanosť.

Ďalší vývoj

Odbory požiadali ministerstvo práce o sprostredkovateľa (do 30 dní). 21. januára zorganizovali protestné zhromaždenie v Šaci (stovky zamestnancov). Rokovania pokračujú, zamestnanosť (7 700 kmeňových) zatiaľ nie je ohrozená.

https://t.me/tribute/app?startapp=s5AW