V roku 2026 sa obnoviteľné zdroje energie (OZE) stávajú hlavnou silou globálnej energetiky – v celej EÚ sa prvýkrát vyrába viac energie z vetra, slnka a vody ako z fosílnych palív. Zároveň však v slovenských diskusiách trvalo počujeme o velmi vysokých cenách energie a závislosti od plynu. Kde sa v tomto napätí nachádza Slovensko a čo je v roku 2026 v rámci dosahu vlastnej domácnosti či firmy skutočne reálne dosiahnuteľné?
Európska mapa: od Paríža k 100 mld € ročne
Európska únia je v roku 2026 v plnej zelenej režíme: vďaka REPowerEU a ďalším legislatívnym balíkom sa masívne zvyšuje podiel výroby elektriny z vetra, slnka a vody, pričom cieľom je výrazne znížiť závislosť od fosílnych palív a vplyv na klimatickú krízu. Parížska dohoda a širší klimatický dopyt spoločnosti vymedzujú, že nové kapacity v elektrickej výrobe by mali vznikať výlučne v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a moderných systémov skladovania, nie v nových uhľových alebo plynových elektrárňach. Tendencia však nie je obmedzená len na Európu – v USA sa totiž predpokladá, že všetky nové kapacity elektriny vzniknú v rokoch 2026 a nasledujúcich výhradne z veterných a slnečných zdrojov spolu s batériami a inými úložnými systémami.
EÚ preto ročne vkladá do nových kapacít približne 100 miliárd eur: ide o slnečné parky, veterné elektrárne na pevnine aj morské, výstavbu batériových a iných skladovacích kapacít a rozsiahle modernizácie prenosových a rozvodných sústav. V praxi to znamená, že infraštruktúra sa musí prispôsobiť nielen väčšiemu množstvu OZE, ale aj ich premenlivému charakteru – čo vyžaduje chytré siete, lepšie riadenie spotreby a viac flexibilných zdrojov. Na Slovensku sa preto v rámci tejto európskej vlny hovorí o pokračovaní a dokončení investícií do modernizácie distribučných sústav, s cieľom zredukovať úzke miesta a zvýšiť kapacitu na pripojenie fotovoltaických systémov a vetrových elektrární do siete, aby sa OZE mohli v dlhodobejšej perspektíve etapovo integrovať bez masívnych výpadkov a obmedzení.
Slovenská „stredová vlna“ OZE
Na Slovensku sa však mix ešte výrazne líši. V elektrickej energii dominuje kombinácia jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov – podľa expertov môže Jadrová energia vytvárať okolo 85% nízkouhlíkovej výroby, zvyšok tvoria veterná, slnečná a vodná energia.
Z pohľadu domácností a firiem je v roku 2026 najviditeľnejšia fotovoltika: stále klesajúce ceny panelov, lacnejšie batérie a programy ako „Zelená podnikom“ či „Energopomoc“ hýbu aj sektorom, ktorý sa pred rokom-opäť bojil investičnej istoty. Na Slovensku sa pripúšťa, že OZE (vrátane vodnej) pokrývajú v rôznych scénaroch asi 30% spotreby elektriny, pričom jej množstvo samotnej spotreby sa očakáva pri náraste.
Domácnosť v roku 2026: čo si reálne môžem dovoliť?
V praxi sa v roku 2026 fotovoltika stáva skôr investíciou ako „nadradeným majstričkarským komfortom“. Ekonomicky sa robí ovládanie návratnosti v rádoch niekoľkých rokov, pričom hybridné systémy s batériami už dokážu pokryť značnú časť denného výberu.
Zároveň sa mení právny rámec: novely energetických zákonov a zákonov o energetike umožňujú zjednodušené sdružovanie výroby a zdieľania elektriny, ako aj nové systémy podpory, vrátane „zmluvy o vyrovnávacom režime“ pre veterníky, solárki a geotermálne projekty. Na Slovensku sa teda v roku 2026 vie domácnosť teoreticky „pripojiť“ k zelenej energetike – praktický limit je však v rýchlosti povoľovacích procesov, dostatku montážnych kapacít a reálnej výške účtov za elektrinu pre tých, ktorí ešte nie sú v OZE.
Záver: ambície a krok za krokom
V roku 2026 je jasné, že Európa ide výrazne rýchlejšie, ako je to v slovenskej verejnej diskusii často vnímané. Zároveň je rovnako viditeľné, že Slovensko sa v rámci Nízkouhlíkovej energie a OZE nachádza v prechodovom stave – má základy, ale aj značné úzke miesta.
Pre bežného obyvateľa to znamená jednoduchú rovnicu: v roku 2026 sa alternatívne zdroje energetiky už nerobia výlučne pre „ekologický ideál“, ale pre záchranu rozpočtu a závislosti od vonku. Otázka je len v tom, kedy sa osobná „zelená transformácia“ stane logickou nutnosťou, nie len módovým trendom.
Sledujte ma aj na Telegrame: t.me/marekpolec
Celá debata | RSS tejto debaty