Mysľový Kompas

Solipsizmus, filozofia tvrdiaca, že jediná istá realita je vlastné vedomie jednotlivca, nie je v súčasnej filozofii akceptovaný ako relevantná pozícia. Vníma sa ako extrémny subjektívny idealizmus, ktorý väčšina analytických aj kontinentálnych mysliteľov odmieta pre svoju logickú neudržateľnosť. Hoci slúži ako užitočný myslenkový experiment, chýba mu praktická aj teoretická opora.

Čo je solipsizmus?

Solipsizmus tvrdí, že vonkajší svet, iné mysle a objekty môžu byť len ilúziou v našom vedomí – nič mimo „ja“ nemusí existovať. Pôvodne spojený s Descartesovým „cogito ergo sum“ a Berkeleyho idealizmom („esse est percipi“), zdôrazňuje epistemologickú prioritu subjektívneho vnímania. V modernej dobe ho však historici filozofie ako Wittgenstein spájajú s prísnym realizmom, kde sa redukuje na absurdum.

Historický kontext a súčasný pohľad

V 19. a 20. storočí bol solipsizmus kritizovaný marxizmom ako subjektívno-idealistická teória bez vedeckého základu. Dnes ho analytici považujú za nelogickú krajnosť – David Deutsch ho označuje za „indefenzibilný“ kvôli ignorovaniu empirických dôkazov o iných mysliach. Niektoré diskusie v kvantovej fyzike alebo štúdiách vedomia (napr. Bernardo Kastrup) ho oživujú, ale ako nepodrefutovateľný hypotetický scenár, nie ako teóriu.

Logické dôvody odmietania

Solipsizmus stroskotá na niekoľkých kľúčových logických problémoch, ktoré ho robia neudržateľným.

• Interná nezlučiteľnosť: Solipsista nemôže kontrolovať obsah svojho vedomia – objekty sa správajú autonómne (napr. nemôže ich pohybovať vôľou), čo odporuje myšlienke, že všetko je jeho výtvorom. Trvanie vecí mimo vnímania vytvára ďalšie rozpory.
• Ockhamova britva: Je zbytočne komplikovaný – realizmus (svet existuje nezávisle) je parsimonióčnejší a vysvetľuje rovnaké fakty bez navyšovania predpokladov o „iluzórnych ideách“.
• Samo-podkopávanie: Ak je všetko ilúziou, potom aj solipsistické presvedčenie je bez opory. Diskusia o ňom predpokladá jazyk a intersubjektivitu, čo solipsizmus popiera, čím sa stáva nelogickým v praxi.
• Intersubjektivita: Wittgensteinov argument ukazuje, že vedomie je tvarované spoločenskými pravidlami a jazykom, ktoré vyžadujú existenciu iných. Empiricky je nepodrefutovateľný, ale nepraktický – žiadna veda ho nepotrebuje.

Záver pre dnešok

V apríli 2026 ostáva solipsizmus filozofickým škandálom: provokatívnym, ale odmietnutým. Ponúka cennú lekciu o limite subjektivity, no realita sa zakladá na zdieľanom svete. Pre hlbší ponor odporúčam Wittgensteinove Tractatus alebo súčasné debaty o vedomí.

Čo si myslíte vy? Je solipsizmus udržateľný? Je svet iba moja/vaša predstava? Diskutujte v komentároch a v našej komunite na Telegrame!

Pripojte sa k našej prémiovej skupine na Telegrame (stiahnite si Telegram a otvorte Appku):
https://t.me/tribute/app?startapp=sSDA
alebo ma podporte, aby som mohol tieto témy aj naďalej rozvíjať. (stiahnite si Telegram a otvorte Appku):
https://t.me/tribute/app?startapp=dIAD

Ďakujem za vašu podporu!