Ešte pred pár rokmi by som vážne uvažoval nad štúdiom filozofie alebo iného humanitného odboru na vysokej škole. Fascinovali ma veľké otázky ľudskej existencie, dejiny myšlienok, etika či politická filozofia. Dnes sa však pozerám na vysokoškolské štúdium úplne inak. Nie preto, že by som stratil záujem o poznanie, ale práve naopak. Zistil som, že sa dokážem vzdelávať efektívnejšie, slobodnejšie a cielenejšie vlastným tempom.
AI zmenila pravidlá hry
Nástup umelej inteligencie zásadne zmenil spôsob, akým získavame informácie. Kedysi bol profesor alebo univerzitná knižnica často jedinou cestou k odborným vedomostiam. Dnes mám prístup k tisícom kníh, vedeckých článkov, prednášok a odborných diskusií z celého sveta.
Ak nerozumiem Kantovi, môžem si nechať vysvetliť jeho filozofiu na úrovni začiatočníka, pokročilého alebo odborníka. Ak ma zaujíma Aristoteles, Nietzsche či Schopenhauer, môžem sa ich dielam venovať okamžite bez toho, aby som čakal na začiatok semestra alebo povinný rozvrh.
Umelá inteligencia sa pre mňa stala osobným tutorom, ktorý je dostupný 24 hodín denne.
Neštudujem pre papier
Veľký problém dnešného vysokoškolského systému vidím v tom, že množstvo ľudí neštuduje kvôli vedomostiam, ale kvôli diplomu.
Samozrejme, existujú odbory, kde je vysokoškolské vzdelanie nevyhnutné. Nikto nechce, aby ho operoval chirurg bez medicínskeho vzdelania alebo aby most navrhoval samouk bez znalosti statiky.
Pri mnohých humanitných a spoločenských odboroch však vzniká otázka, či je hlavným cieľom skutočne poznanie alebo skôr získanie formálneho titulu.
Často mám pocit, že diplom sa stal vstupenkou do určitých profesií, hoci samotné vedomosti si človek dokáže osvojiť aj mimo akademického prostredia.
Samostatné štúdium mi dáva väčšiu slobodu
Keď sa učím sám, môžem nasledovať vlastnú zvedavosť. Nemusím sa pripravovať na skúšku z témy, ktorá ma vôbec nezaujíma. Nemusím si pamätať informácie len preto, aby som ich o týždeň zabudol.
Ak ma zaujíma filozofia technológií, venujem sa jej. Ak ma o mesiac začne fascinovať geopolitika, psychológia alebo dejiny náboženstiev, môžem plynule prejsť na ďalšiu oblasť.
Moje vzdelávanie tak nie je obmedzené osnovami, kreditmi ani akademickým kalendárom.
Filozofia patrí všetkým
Filozofia podľa mňa nikdy nemala patriť iba univerzitám. Veľkí myslitelia minulosti vznikali často mimo akademických štruktúr. Mnohí filozofi boli spisovatelia, učitelia, úradníci, obchodníci alebo obyčajní pozorovatelia sveta.
Filozofia nie je budova, fakulta ani titul pred menom.
Je to schopnosť klásť otázky. Hľadať súvislosti. Premýšľať o svete a o sebe samom.
Na to nepotrebujem index ani skúškové obdobie.
Má ešte vysoká škola zmysel?
To je otázka, na ktorú nemám jednoznačnú odpoveď.
Pre niektorých ľudí bude univerzita vždy nenahraditeľným prostredím. Poskytuje kontakty, komunitu, odborné vedenie a v mnohých profesiách aj nevyhnutnú kvalifikáciu.
Na druhej strane si myslím, že nástup umelej inteligencie postavil tradičný model vzdelávania pred veľkú výzvu. Ak sa dnes dokážem naučiť väčšinu teoretických vedomostí online, často zdarma a tempom, ktoré si určujem sám, potom je prirodzené pýtať sa, akú pridanú hodnotu mi ponúka niekoľkoročné štúdium.
Neznamená to, že vysoké školy zaniknú. Znamená to však, že budú musieť čoraz viac obhajovať svoju existenciu nie titulom, ale reálnou hodnotou, ktorú študentovi prinášajú.
Záver
Nezanevrel som na vzdelávanie. Práve naopak. Nikdy som sa neučil viac ako dnes. Zanevrel som však na predstavu, že jedinou cestou k poznaniu je univerzita.
V dobe umelej inteligencie sa vedomosti stali dostupnejšími než kedykoľvek predtým. Preto si myslím, že otázka vysokoškolského štúdia, najmä pri mnohých teoretických odboroch, je legitímnejšia ako kedykoľvek v minulosti.
Možno budúcnosť nebude patriť tým, ktorí nazbierajú najviac diplomov, ale tým, ktorí sa budú vedieť učiť celý život.
Aký je váš názor?
Myslíte si, že má vysokoškolské štúdium v ére umelej inteligencie stále rovnaký význam ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi?
Študovali ste kvôli vedomostiam alebo skôr kvôli diplomu?
Dokáže podľa vás samostatné štúdium nahradiť univerzitu, alebo je akademické prostredie stále nenahraditeľné?
Podeľte sa o svoj názor v komentároch. Zaujíma ma, ako sa na túto tému pozerajú ľudia z rôznych generácií a profesií.
Celá debata | RSS tejto debaty