Vojna na Ukrajine a následné západné sankcie zásadne zmenili hospodársku mapu Eurázie. Krajina, ktorá bola desaťročia ekonomicky prepojená so Západom, sa začala orientovať na Východ. Najväčším príjemcom tejto zmeny sa stala Čína.
Otázka, ktorú si dnes kladú analytici v Moskve, Pekingu, Bruseli aj Washingtone, znie jednoducho: Zachraňuje Čína Rusko pred ekonomickou izoláciou, alebo si z neho postupne vytvára závislého partnera?
Sankcie Rusko nezlomili, ale zmenili
Keď západné krajiny po roku 2022 zaviedli rozsiahle sankcie voči Rusku, mnohí očakávali hlbokú hospodársku krízu. K úplnému kolapsu však nedošlo.
Hlavným dôvodom bola schopnosť Ruska presmerovať značnú časť svojho zahraničného obchodu do Ázie, predovšetkým do Číny. Peking sa stal kľúčovým odberateľom ruskej ropy, plynu a ďalších surovín. Súčasne začal Rusku dodávať technológie, priemyselné komponenty, elektroniku a spotrebný tovar, ktoré predtým prichádzali zo západných krajín.
Výsledkom je, že Rusko dokázalo zmierniť časť dopadov sankcií. Na druhej strane sa však jeho ekonomika stáva čoraz viac naviazanou na jediného dominantného partnera.
Prečo Čína Rusko potrebuje
Na prvý pohľad sa môže zdať, že všetky výhody získava Moskva. Realita je však zložitejšia.
Čína potrebuje stabilné dodávky energií a strategických surovín. Rusko disponuje obrovskými zásobami ropy, zemného plynu, uhlia, uránu či kovov potrebných pre moderný priemysel.
Pre Peking je navyše dôležité mať na severe suseda, ktorý nie je geopolitickým rivalom, ale partnerom. Rusko zároveň podporuje čínsku snahu budovať multipolárny svet, v ktorom by Spojené štáty neboli jedinou dominantnou mocnosťou.
Rastúca závislosť Moskvy
Hoci partnerstvo obom stranám prináša výhody, nie je vyvážené.
Čínska ekonomika je niekoľkonásobne väčšia než ruská. To znamená, že Rusko potrebuje Čínu podstatne viac, ako Čína potrebuje Rusko. Viaceré analýzy preto hovoria o rastúcej asymetrii ich vzťahu.
Pre Moskvu z toho vyplýva niekoľko rizík:
- slabšia vyjednávacia pozícia pri predaji energií,
- rastúca technologická závislosť,
- vyššia závislosť od čínskeho finančného systému,
- obmedzená schopnosť hľadať alternatívnych partnerov.
Paradoxne tak krajina, ktorá si tradične zakladala na svojej nezávislosti, môže postupne strácať časť ekonomickej samostatnosti.
Ako situáciu vnímajú Spojené štáty
Vo Washingtone sa na rusko-čínske partnerstvo pozerajú s veľkou pozornosťou.
Amerických stratégov neznepokojuje len samotné Rusko alebo samotná Čína. Väčšie obavy vyvoláva možnosť, že sa spojí ruská vojenská sila, surovinové zdroje a diplomatický vplyv s obrovskou ekonomickou a technologickou kapacitou Číny.
Spojené štáty sa obávajú najmä troch vecí:
1. Vzniku silného protizápadného bloku
Ak budú Moskva a Peking koordinovať svoje kroky, môže byť pre USA náročnejšie presadzovať svoje záujmy v Európe aj v Ázii.
2. Oslabovania dominancie dolára
Rusko a Čína sa snažia stále väčšiu časť vzájomného obchodu realizovať v národných menách. Hoci dolár zostáva dominantnou svetovou menou, Washington tento trend pozorne sleduje.
3. Nutnosti riešiť dve veľmoci súčasne
Spojené štáty by museli súčasne odstrašovať Rusko v Európe a čeliť rastúcej moci Číny v oblasti Indického a Tichého oceánu.
Ako môže vyzerať rok 2030
Najpravdepodobnejší scenár nepredpokladá ani kolaps Ruska, ani vznik plnohodnotnej vojensko-ekonomickej aliancie podobnej NATO.
Skôr sa črtá model, v ktorom:
- Rusko zostane významnou vojenskou mocnosťou,
- Čína bude hlavným ekonomickým partnerom Moskvy,
- obchod medzi oboma krajinami bude ďalej rásť,
- Rusko bude stále viac súčasťou ázijského ekonomického priestoru,
- Európa bude hrať v ruskom hospodárstve menšiu úlohu než pred vojnou.
Moskva síce pravdepodobne nepadne ekonomicky na kolená, no za svoju odolnosť môže zaplatiť rastúcou závislosťou od Pekingu.
Záver
Najväčšou otázkou nasledujúcich rokov nemusí byť, či Rusko prežije sankcie. Oveľa zaujímavejšie bude sledovať, akú cenu za svoje prežitie zaplatí.
Čína dnes Rusku pomáha odolávať hospodárskemu tlaku Západu. Súčasne však získava čoraz väčší vplyv na ekonomické smerovanie svojho severného suseda. To, čo sa dnes javí ako strategické partnerstvo, sa môže do konca desaťročia premeniť na vzťah, v ktorom bude mať skutočné karty v rukách predovšetkým Peking.
Zdroj: copilot.com
Celá debata | RSS tejto debaty